Ešte aj potom som rozmýšľala nad tým rozhovorom. Doma som sa pýtala tatika, ako by reagoval. Povedal, že by to musel začať riešiť a určite by sa pýtal na dôvody. Neriskoval by to, že u dieťa začne chodiť poza školu, a flákať sa, len preto že chcelo zmeniť školu a on mu to nedovolil. No určite by ho neodmietol a riešil to. Potom som sa to ešte opýtala pár ľudí, ktorí nemajú deti a tí mi odpovedali, že by ho pustili, ak by mal vážny dôvod. Netuším, aký mal chlapec dôvod, že chcel zmeniť školu. Nech bol akýkoľvek pre neho bol dôležitý a mame sa zdal byť banálny. Dospelí ľudia, rodičia majú jednu závažnú chybu. Zabudli, že aj oni niekedy boli deti a riešili pre ne dôležité veci. Aj, keď už aj ja sa vekom radím medzi dospelých, nepáči sa mi, keď niekto dospelí povie dieťaťu: „Ty máš teda starosti.“ Áno má. Je to dieťa. Každý vek, každé obdobie života prináša iné starosti, problémy, dôležitosti, nad ktorými sa pozastavujeme, ktoré nás trápia, ktoré potrebujeme riešiť.
A prečo si myslím, že chlapcova mama sa mýlila a nesúhlasím s jej prístupom? V prvom rade sa mi nepáči, že povedala chlapcovi, že nemá rozum. Chápem ju, že má za neho zodpovednosť a je tu na to, aby ho usmernila, aby ho vychovávala a nenechala ho robiť hlúposti. Taktiež si myslím, že deti majú rozum a niekedy ho majú viac ako dospelí. Myslím si, že niekedy treba nechať dieťa, nech sa rozhodne samo a nech vidí, čo jeho rozhodnutie spôsobilo. Taktiež takéto odmietnutie zo strany rodičov môže dieťa demotivovať od učenia. Čo ak sa dieťa dobre učí a rozhodne sa, že mu na tej škole nie je dobre a chce ju zmeniť, no rodičia mu to nedovolia a jeho prospech rapídne klesne? Čo ak prestane chodiť do školy? Kde budú hľadať chybu? Niekedy je lepšia prevencia, ako potom naprávať pokazené. Áno taktiež je možné, že ten chlapec bol len rozmaznaný a nevedel, čo od rozkoše. To neviem posúdiť. A áno záleží na dôvodoch, ale ona sa správala tak, že ju nič nezaujíma. Každopádne si myslím, že dieťa by sa malo v škole cítiť dobre. Nemalo by ho nič sužovať, ani trápiť, aby sa tým nenarušovalo jeho vzdelávanie. Komu by sa chcelo učiť v škole, kde mu nie je dobre? Asi nik. Preto si myslím, že rodičia by sa mali so svojimi deťmi rozprávať a nie len to, ale ich aj vypočuť a snažiť sa im pomôcť. Nie ich striktne odmietať len preto, že oni sú dospelí. Dospelosť nie je patent na rozum ;)